Škodlivé zloženie kozmetických výrobkov

• - Denne si na telo nanesieme až 515 chemikálií, ktoré prenikajú do krvného obehu.
• - Aj napriek čoraz prísnejšej regulácii EÚ je na trhu stále mnoho produktov s nebezpečným zložením, ktoré môžu vyvolať širokú škálu zdravotných problémov.

Poznáte najnebezpečnejšie chemické látky, ktoré sa bežne pridávajú do kozmetických prípravkov? Mnohé z nich na seba vo zvyčajnej kozmetike nanášame denne, pritom môžu dlhodobo poškodiť naše zdravie. Toxíny sa často skrývajú za komplikovanými názvami, pomôžeme vám ich rozlúštiť.

Pokožka je najväčší orgán ľudského tela. Až 60 % látok, ktoré na ňu aplikujeme, vniká do krvného obehu a priamo ovplyvňuje naše zdravie. Mnohé zložky kozmetických prípravkov, ktoré na kožu denne nanášame s cieľom vyživiť, omladiť, skrášliť, prevoňať alebo uzdraviť naše telo, v skutočnosti obsahujú nebezpečné toxíny. Tieto škodlivé látky, ktoré sa pridávajú aj do nemrznúcich zmesí, brzdových kvapalín či silných odmasťovacích a čistiacich prostriedkov, upchávajú póry na pokožke a nebezpečne sa zahrávajú nielen s naším výzorom, ale hlavne zdravím. Ich názvy sú síce uvedené priamo na obaloch, o tom, čo sa za komplikovanými chemickými zlúčeninami v skutočnosti skrýva a aké zdravotné riziká predstavujú, však výrobcovia nehovoria.

Koľkými jedmi kŕmime kožu?

Ropné deriváty či jedovatý toulén by si sotva niekto dobrovoľne nanášal na pokožku, ktorá tvorí najdôležitejšiu ochrannú bariéru nášho imunitného systému. Platiť za látky spájané so vznikom rakoviny, Alzheimerovej choroby či hormonálnych porúch, by tiež nikomu ani nenapadlo. A predsa – vedecký výskum spoločnosti Bionsen dokázal, že priemerná žena si počas jedného dňa na seba nanesie až 515 rôznych chemikálií. Bežný sprchový gél, telové mlieko, šampón a kondicionér na vlasy, k tomu rúž či balzam na pery, parfum - každý z nich obsahuje priemerne dvadsať chemikálií vrátane aditív, ktoré sa spájajú s rizikom vzniku rakoviny, alergií či kožných problémov.

Najnebezpečnejšie chemikálie v kozmetike

Regály v obchodoch sa dnes prehýbajú pod nekonečným radom rôznorodých produktov a značiek. Stačí len na chvíľu spomaliť a čítať. Ponúkame vám prehľad najnebezpečnejších zložiek bežných kozmetických produktov, od ktorých odporúčame dať ruky preč.

Parabény: Sú to konzervačné látky, ktoré sa pridávajú do mydiel, šampónov, sprchových gélov, telových krémov či antiperspirantov. Najnebezpečnejšie varianty sú propyl-parabén, butyl-parabén, metyl-parabén, etyl-parabén a izobutyl-parabén. Zo zahraničných štúdií vyplynulo podozrenie, že majú estrogénny potenciál - po vstrebaní sa do tela si osvoja mechanizmus fungovania estrogénov, čím narušia celý hormonálny systém. To môže viesť k predčasnému nástupu puberty u chlapcov a dievčat, rakovine prsníkov u žien alebo k zníženiu množstva a pohyblivosti spermií. Dobrou správou je, že na základe týchto podozrení je ich použitie u nás od 16. októbra 2015 ešte obmedzenejšie.

Sulfáty - Sodium Lauryl/Laureth Sulphate (SLS/SLES): Vďaka silnej peniacej formule sú obľúbenou chemikáliou vo všetkých kozmetických prípravkoch, kde je pena žiadaná. Pridávajú sa do sprchových gélov, šampónov, tekutých mydiel či zubných pást. Ide o leptavý čistiaci prostriedok, ktorý sa v automobilovom priemysle používa na odmasťovanie motorov alebo na čistenie v autoumývarniach. Zapríčiňuje svrbenie pokožky, poškodenie vlasových folikúl či podráždenie očí. Sulfáty môžu byť zodpovedné aj za depresie a tráviace problémy. SLS poškodzuje ochrannú funkciu kože, vedie k oddeľovaniu jej vrstiev a tvorbe zápalov. V kombinácii s inými chemikáliami sa mení na potenciálny karcinogén. V tele sa udržiava až päť dní po použití výrobku, jeho nadbytok sa tak následne hromadí v srdci, pľúcach aj pečeni.

Polyetylén glykolu (PEG): Toto rozpúšťadlo znižuje prirodzenú vlhkosť pokožky, čím urýchľuje jej starnutie a znižuje odolnosť voči baktériám. Môže spôsobovať dermatitídu, koprivku a narušenie kožných buniek. V kozmetike sa vyskytuje v šampónoch, dezodorantoch, rúžoch, pleťových vodách a maskách, vlhčených obrúskoch či telových olejoch. Používa sa však aj v kuchynských čistiacich prostriedkoch na rozpustenie olejov a tukov. Najnebezpečnejší je v podobe PEG-8 a PEG-4 laurát/laurate ako polyetylénglykol ester kyseliny laurovej, ktorý môže spôsobovať alergie, poškodiť pečeň aj obličky a spôsobiť neplodnosť. Najčastejšie sa vyskytuje v podobe PEG-100 a PEG-40 stearát ako ester kyseliny stearátovej, ktorý môže spôsobovať rakovinu, vývojové a reprodukčné poruchy, oslabiť funkčnosť orgánov, podráždiť oči, kožu, jazyk.

Propylénglykol (PG): Toto rozpúšťadlo sa používa ako zvlhčujúca prísada kozmetických výrobkov namiesto glycerínu. Narúša štruktúru pokožky a umožňuje ďalším chemikáliám preniknúť hlbšie a rýchlejšie až do krvného obehu. V automobilovom priemysle predstavuje hlavnú zložku nemrznúcich zmesí a brzdových kvapalín, keďže kontroluje priľnavosť materiálov, používa sa aj pri čistení lodí od najsilnejších usadenín. Ovplyvňuje nervový systém, spôsobuje hormonálne poruchy,  je príčinou dermatitídy, kožných vyrážok a vysušovania pokožky.

Parfum/Fragrance (vôňa): Tento výraz na výrobkoch reprezentuje širokú skupinu chemikálií – spolu ich môže byť až 4000 – mnohé z nich sú jedovaté a karcinogénne. Keďže sú súčasťou výrobného tajomstva, konkrétne chemikálie nebývajú uvedené na obaloch a mnohé neboli testované na bezpečnosť. Môžu spôsobiť bolesti hlavy, závrate a rôzne kožné problémy od alergických vyrážok, cez stratu pigmentu až po zvracanie. Vhodnou alternatívou sú organické esenciálne oleje, ktoré sa získavajú priamo z liečivých rastlín.

Ftaláty: Toto označenie možno nájsť len veľmi zriedkavo, často sa ukrývajú práve pod názvom parfum/fragrance. Najnebezpečnejším a zároveň bežne používaným je dietylftalát (DEP), ktorý aj v malých dávkach pri bežnom používaní narušuje obrannú schopnosť pokožky a môže poškodiť DNA v spermiách mužov. Poškodenie môže viesť k neplodnosti, potratom, aj k vrodeným poruchám detí. Nebezpečný je aj dibutylftalát či di-n-butylsulfát. Ftaláty znižujú plodnosť, ohrozujú vývoj plodu, narúšajú funkciu pečene, obličiek a hormónov. Koncentrujú sa v materskom mlieku. EÚ výrazne obmedzila používanie ftalátov v kozmetike, často sú však súčasťou kozmetiky pochádzajúcej z iných krajín.

Minerálne oleje (Mineral oil, alebo aj Parafinum, Parafinum Liquidum, Petrolatum, Silicone Quaterniu, Methylsilanol, Microcristalina, Ceresin, vazelína): Ide o deriváty ropy, ktoré upchávajú póry, a tak bránia prirodzenej funkcii pokožky pri zbavovaní sa toxínov. Blokujú dýchanie kožných buniek, spomaľujú ich vývoj, čím spôsobujú predčasné starnutie. Pridávajú sa do telových a pleťových krémov. Ich účinok je klamlivý - priťahujú vlhkosť na povrch pokožky, čím budia dojem dobrej hydratácie – ide však len o škodlivú plastovú „fóliu“. Okrem toho sú návykové a silno rakovinotvorné.

Triklosan (Triclosan): Antibakteriálna a konzervačná látka, ktorá je súčasťou antibakteriálnych mydiel, dezodorantov, zubnej pasty, ústnej či pleťovej vody. Pravdepodobný karcinogén, ktorý sa hromadí v tele – najmä v tukových bunkách. V nadmernom množstve poškodzuje obličky, pľúca aj pečeň a znižuje imunitu aj plodnosť.

Cocamide Dea: Používa sa ako peniaca formula v šampónoch a produktoch do kúpeľa alebo ako prostriedok ústnej hygieny na svieži dych. Narušuje imunitný systém, pri zmiešaní s nitrátovou skupinou vytvára karcinogénne zlúčeniny a oslabuje zmyslové funkcie.

Alkohol (Cinnamylalkohol, Fenylalylalkohol, Lanolin alcohol, Stearyl alcohol, 2-Benzylheptanol): Vysušuje a zbavuje pokožku prirodzenej ochrannej bariéry, čo následne uľahčuje prenikanie baktérií a vírusov do obehovej sústavy. Je vyrobený z ropného derivátu a pridáva sa do pleťových a vlasových produktov, parfumov, toaletných vôd či ústnej vody. Podporuje vznik akné, tmavých škvŕn a predčasné starnutie pokožky.

Dietanolamín (DEA), trietanolamín (TEA) a monoetanolamín (MEA): Ide o chemikálie, ktoré narúšajú hormonálny systém a  v kombinácii s nitrátovou skupinou sa z nich stávajú karcinogény (nitrosamíny). Nájdete ich v hydratačných prípravkoch, opaľovacích krémoch alebo farbách na vlasy. V rámci EÚ je ich používanie už značne obmedzené, v USA sa však bežne používajú a to aj napriek tomu, že štúdia Národného toxikologického programu Spojených štátov z roku 1997 zistila rakovinotvorné účinky týchto látok aj bez nitrátovej skupiny.

DMDM hydantoín: Konzervačná látka, ktorá uvoľňuje karcinogénny formaldehyd. Ten dráždi kožu, oči a pľúca, spôsobuje bolesti kĺbov a alergie. Okrem toho môže byť príčinou chronickej únavy, bolestí hlavy a nespavosti a tiež vyvolať imunitnú reakciu, ktorá sa prejavuje pálením, svrbením, pľuzgiermi alebo odlupovaním kože.

Olovo (Lead): Olovo a jeho zlúčeniny sa používajú ako farbivá v rúžoch alebo vo farbách na vlasy. Spôsobuje poruchy vývoja nervovej sústavy a správania. Je veľmi nebezpečné najmä pre tehotné ženy, vývoj plodu a malé deti. Hromadí sa v tele a negatívne vplýva na dýchanie aj tráviacu sústavu. V Kanade je už zakázané.

Hliník  (Aluminium powder, Aluminium chorohydrate, Aluminium zirconium): Nachádza sa najmä v dekoratívnej kozmetike, ale aj v opaľovacích krémoch alebo prípravkoch na kontrolu potu. Hliníkové súčasti dezodorantov sú pre telo nebezpečné a môžu spôsobovať rakovinotvorné zmeny  - najmä v oblasti prsníkov. Zvyšuje riziko vzniku nádorov kože a Alzheimerovej choroby, narúša nervovú sústavu, vyvoláva alergie.  Veľmi dobre sa vstrebáva sliznicami.
 

Uhoľný decht (Coal tar): Nachádza sa predovšetkým v šampónoch a farbách na vlasy. Ide o karcinogén, ktorý poškodzuje pokožku aj dýchacie cesty. V EÚ aj Kanade je už zakázaný.

TIP:
Pomocou tejto šikovnej aplikácie si rýchlo overíte
bezpečnosť kozmetického výrobku. 
www.ewg.org/skindeep

Potrebujete ešte viac dôvodov, prečo prejsť na prírodnú kozmetiku?

Látky, ktorými natrieme najväčší orgán ľudského tela, priamo ovplyvňujú naše zdravie a celkovú pohodu. Či je to pozitívne alebo negatívne je v rukách každého z nás. Existuje mnoho alternatív v oblasti prírodnej kozmetiky, ktorej hlavnými zložkami sú namiesto škodlivín štedré dary byliniek, ovocia a kvetov.

Ako si vybrať vhodnú kozmetiku?

Lákavý obal a priaznivá cena výrobku nemusia korešpondovať s jeho obsahom. Na čo si pri výbere treba dávať pozor?

1. Dôkladne čítajte zloženie výrobkov. Vytlačte si zoznam tých najnebezpečnejších chemikálií z nášho zoznamu a malý ťahák noste stále pri sebe – napríklad v peňaženke.
2. Vyvarujte sa výrobkom, ktoré zloženie skrývajú na rube (musíte ich prácne odlepiť, aby ste ich videli) alebo ho vôbec neuvádzajú. Ak nakupujete cez internet, stránkam, ktoré zloženie odmietajú zverejniť, sa oblúkom vyhnite.
3. Všímajte si dobu spotreby – čím je dlhšia, tým viac nebezpečných chemikálií produkt obsahuje. Ruky preč od všetkých výrobkov, ktorých doba trvanlivosti prevyšuje dva roky.
4. Obzrite si aj farbu a vôňu výrobku – kvalitné produkty bývajú priehľadné, nepotrebujú maskovanie v podobe umelých farbív a vôní.
5. Obal predáva, pozor však na ten plný škodlivých ftalátov. Všímajte si recyklačné trojuholníky s číslami na plastových obaloch. K bezpečnejším platia plasty označené číslami 2, 4 a 5.
6. Vyhnite sa veľkým komerčným značkám, ktoré investujú viac financií do lákavej reklamy než do kvalitného zloženia výrobkov.

Vedeli ste že?

Koža človeka, ktorý denne používa približne desať kozmetických prípravkov, absorbuje ročne asi 2,5 kg chemikálií.

Odborníci z Pittsburgskej univerzity koncom 70-tych rokov dokázali, že cez pokožku absorbujeme dvakrát toľko škodlivých látok, ako cez tráviaci takt. Náš žalúdok disponuje obrannou látkou – žalúdočnou kyselinou. Ak je niečo pre nás jedovaté, príde nám zle - funguje to ako signalizačný systém. Naša pokožka však takúto obrannú líniu nemá, takže sa cez ňu do organizmu dostanú rôzne jedovaté látky oveľa ľahšie a rýchlejšie. Dr. Samuel Epstein,  prezident Zväzu pre prevenciu rakoviny a autor mnohých vedeckých štúdií vrátane bestseleru Toxic Beauty – Jedovatá krása, sa po rozsiahlom prieskume vyjadril: „Bolo by bezpečnejšie naše kozmetické produkty zjesť, ako ich na seba natrieť.“

Počuli ste o DIRTY THIRTY (30 špinavcov)? Ide o 30 najhorších chemikálií, ktoré denne používame v našej kozmetike. Tím pod vedením Georgea Lucasa a Judy Smith si uvedomil, že k zvýšenému výskytu rakoviny prispieva používanie určitých chemikálií v kozmetických prípravkoch. V rámci projektu Marin County Cancer Project identifikovali a spísali zoznam najnebezpečnejších chemikálií a nazvali ho podľa známeho vojnového filmu “DIRTY DOZEN”, “12 špinavcov”. Do projektu sa neskôr zapojili mladší členovia komunity, ktorí založili organizáciu Teens Turning Green a pôvodný zoznam rozšírili na tridsať – Dirty Thirty.

V Európskej únii je zakázaných vyše 1370 chemikálií, ktoré nesmú byť súčasťou kozmetických prípravkov. Nie všade vo svete prebieha taká prísna kontrola -  napríklad v USA je zakázaných len 11. Kanada má v tejto oblasti ukážkový prístup – tak ako sa na Slovensku hlásia nežiaduce účinky liekov, Kanada umožnila hlásenie nežiadúcich účinkov kozmetických prípravkov.
http://ec.europa.eu/growth/sectors/cosmetics/products/cmr-substances/index_en.htm

Ropa v kozmetike? Na tégliku vášho obľúbeného krému nie je v zložení uvedené slovíčko „ropa“. Ak tam ale objavíte zložku s názvom minerálny olej (mineral oil), parafín (Paraffinum Liquidum), Petrolatum, vazelína alebo Propylene Glycol, zbystrite pozornosť - tieto látky majú svoj základ v rope. Namiesto minerálnych olejov zvoľte radšej prírodné – jojobový, kokosový či olivový kožu hydratujú a vyživujú bez vedľajších účinkov.

Znepokojivé tajomstvo? Mnohé škodlivé látky sa skrývajú po názvom “fragrance” - parfum, ktorého zloženie podlieha výrobnému tajomstvu, a tak výrobcovia presné zloženie nie sú povinní udávať. Tieto chemikálie vyvolávajú bolesti hlavy, závraty, záchvaty kašľa a najrozličnejšie formy iritácie kože, vrátane nadmernej pigmentácie a svrbenia.

Produkty Bodhi neobsahujú nasledovné chemické zložky: parabény, sulfáty (SLS/SLES), Propylénglykol, PEG, cocamide ani umelé farbivá.